História
Mačky človeka odjakživa fascinovali. Sú krásne a elegantné, ako domáce zvieratá prítulné i keď si vždy zachovávajú svoju nezávislú povahu a individualitu. Pre mnohých ľudí sú nepostrádateľnou súčasťou rodiny - mačka proste k domu patrí. Avšak aj mačacieho spoločníka možno chovať v byte. Predkom mačky domácej je africká mačka plavá. K zdomácneniu mačky plavej došlo už v starom Egypte, niekedy medzi štvrtým až druhým tisícročím pred naším letopočtom. Do údolia Nílu sa divoké mačky sťahovali za hojným výskytom hlodavcov, ľudia ich skoro začali využívať aj k ochrane svojich vlastných sýpok a obydlí, čo bola spolupráca obojstranne výhodná. Takto teda ďalšia generácia mačiek zostávala už verná miestu a časom zdomácneli. Toto sa udialo asi medzi štvrtým až druhým tisícročím pred našim letopočtom a mačky boli v Egypte považované za sväté zvieratá a po smrti dokonca veľakrát mumifikované. V piatom storočí pred naším letopočtom sa mačky dostali do Ázie a južnej Európy na lodiach Féničanov. Do strednej Európy priniesli mačky až križiacke výpravy okolo desiateho storočia.
Čeľaď mačkovité (Felidae): Mačkovité šelmy sa delia na dve hlavné skupiny a to najmä podľa veľkosti. Do prvej skupiny patria veľké druhy ako sú tigre, leopardy a levy. Do druhej skupiny patria pumy, rysy a mnohé druhy malých divých mačiek aj mačka domáca. Zvyčajne sa plemená delia na dve základné skupiny a to na plemená dlhosrsté a krátkosrsté. Dlhosrsté mačky sú známe ako mačky perzské a angorské. Krátkosrsté mačky sa delia na mačky domáce krátkosrsté a rôzne cudzie plemená. Najznámejšou krátkosrstou mačkou je siamská mačka, ktorá je aj najpopulárnejším výstavným druhom. Bezchvostú mačku manx ľahko poznať podľa toho, že jej chýba chvost, ponáša sa na králika tvarom tela aj srsťou. Zvyčajne sú zlostné a nezávislé, ale dobre sa dajú chovať.
